Život na internáte

 

 

Celkový počet žiakov Obchodnej Akadémie vo Veľkom Mederi spolu s Gymnáziom Mateja Corvina prevyšuje šesťsto študentov. Mládež k nám prichádza z juhovýchodnej časti krajiny s cieľom rozvíjať svoje vedomosti. Študenti, ktorí sú nútení dochádzať z väčších vzdialeností, majú možnosť ubytovať sa na internáte, kde trávi svoje dni ročne vyše stovka záujemcov.

Internát však veľakrát znamená oveľa viac ako len ubytovanie. Pre obyvateľov je skutočne druhým, alebo poprípade prvoradým domovom. K tomuto životnému štýlu neoddeliteľne patrí učenie, no nadrámec toho aj kultúra, zábava, oddych a šport.

Vo vopred spomínaných dosiahli naši žiaci početné úspechy. Popri našich športových výkonoch vychádza tiež najavo, že spolužitie vytvára z jedinca úžasného skupinového hráča.

Každoročne usporadúvame v telocvični školy niekoľko priateľských zápasov, v ktorých sú tímy všetkých zúčastnených škôl zostavené práve zo žiakov bývajúcich na internátoch. Nálada je vždy priateľská a po športovom zážitku sa navečeriame spoločne s protihráčmi.

 

     Obyvatelia internátu majú možnosť či už aktívne alebo pasívne sa zúčastňovať kultúrneho života. Vychovávateľky majú za úlohu nielen dozerať na nás, ale aj rozvíjať myslenie a tvorivosť svojich zverencov. Práve túto ich úlohu spĺňajú vtedy, keď sa rôznymi prednáškami pokúšajú upriamiť našu pozornosť na dôležité životné problémy. Ktorí majú o kultúru hlbší záujem, pracujú v literárno-dramatickom krúžku. Úlohou tejto skupiny je reprezentovať náš internát na rôznych školských podujatiach.

     Okrem školských akcií sa literárno-dramatická skupina každoročne zapodieva prípravou adventného programu, ktorý potom predvedú v miestnych kostoloch a v domovoch dôchodcov. S týmto milým spestrením blížiacich sa sviatkov majú vždy veľký úspech.

     Literárno-dramatická skupina sa už viackrát zapojila do príprav večera na pamiatku revolúcie a boja za slobodu z roku 1848. Tieto udalosti predstavili prostredníctvom krátkeho tanečného a hudobného divadelného predstavenia. Súčasťou hry sú aj dobové maďarské roje. Prípravu skupiny má na starosti vedúca vychovávateľka Margit Ábrahám.

 

 

 

 

Park, kde žijeme

 

     Internát dostal svoje miesto vo forme dvoch jednoposchodových budov na dvore školy. Medzi budovami sa rozprestiera park, ktorý má za každého ročného obdobia svoje čaro.

     Študentov očakáva 70 izieb, ktoré sú doplnené dvoma, prípadne štyrmi posteľami, skriňami, poličkami a jedným stolom. Každá stavba má svoju študovňu. Ako už jej meno prezrádza, ide o miesto, kam sa môžu utiahnuť učeniachtiví záujemcovia. Je to taktiež spoločenským centrom celého internátu. Konajú sa tu „obľubované“ porady, prednášky, no nájdeme tu aj televízor, DVD – prehrávač a CD – prehrávač. Ak sa nám zacnie po komponovaní, máme k dispozícii i klavír, ktorý je síce rozladený, ale je náš.

     Na veľkú radosť našich študentov máme zriadenú aj kuchyňu, v ktorej vládne väčšinou neporiadok, no predsa sa tu denno-denne otáčame nespočetne krát. Zariadenie tvorí chladnička, mikrovlnná rúra, rýchlovarná kanvica, či iné kuchynské náčinie.

     Pre tých, ktorí by si radi precvičovali strojopis, sú poskytnuté elektronické písacie stroje a na náročnejšie domáce úlohy  počítače s internetom.

 

 

 

 

Náročné dni

 

     Nech je to akokoľvek prekvapujúce, na internáte je prebúdzanie rovnako kruté ako doma. O 6:30, keď je sen v tej najsladšej fáze sa z neznáma ozve zvonivý hlas službukonajúcej vychovávateľky oznamujúcej hrozivú správu: „Je čas vstávať“. Počas ranných očistných rituáloch a bleskového upratovania nás sprevádza jemná hudba.

     Do 7:15 sa horko-ťažko pozbierame a vyrazíme do jedálne na životodarné raňajky.

     O 7:50 sa začína vyučovanie. Tí šťastnejší majú od školy pokoj už po 14. hodine, takže do 16:00 majú voľný program. V peknom slnečnom počasí sa väčšina žiakov ide poprechádzať, nakupovať, zabávať či odpočinúť si. Počas daždivých popoludní chodby internátu ožívajú. Podaktorí pozerajú filmy, a tento čas patrí aj  priateľským rozhovorom či odpočinku.

     Ďalej nasleduje časť dňa, ktorú by väčšina žiakov asi zrušila – študijný čas. Počas týchto chvíľ je človek nútený učiť sa, pretože pani vychovávateľky striehnu za každým rohom na tých, ktorí hlukom prekážajú ostatným v učení.

     Po 18:15 vyrazíme na povel vychovávateliek do jedálne na večeru. Potom pokračuje všetko tak, ako poobede prestalo – voľný program.

     Od 20:00 sa začína ďalšia časť študijného času, keď sa pokúšame dohnať všetko to, čo sme pred večerou nestihli. Tí múdrejší sú pravdaže ohľaduplne ticho.

     O 21:00 vypukne peklo na Zemi. Každý sa ponáhľa do sprchy, aby nemusel čakať v rade, následne si pripraví posteľ na spanie a o 22:00 sa každý uloží spať. Pravdaže, vtedy má každý najviac vtipov na jazyku, no pani vychovávateľky sa postarajú o ticho a pokoj. O niekoľko hodín sa celý hurhaj začína odznova.

     Samozrejme, nie vždy sa veci dejú podľa rozvrhu. Každý deň sa udeje niečo čo nás odvedie od stereotypu, či už ide o rozhovory, klebety, či nečakané schôdzky. Sme tu ako jedna veľká rodina, preto je každý nenahraditeľným článkom nášho života. Teda takto ubiehajú dni za internátnymi stenami.

 

 

 

Kitty Mezzeiová

žiačka 3.A triedy